Bootcamp vs. vysoká škola? Veľké porovnanie, ktoré ti pomôže do IT

Kým sa pustíme do plusov a mínusov štúdia, nie je na škodu si zopakovať, čo je vlastne bootcamp. Ide o nový trend vzdelávania, ktorý má podobu niekoľkomesačného intenzívneho kurzu. Nudnú teóriu v tomto prípade z veľkej časti nahrádza prax a študenti sa často učia na reálnych projektoch. Vďaka tomu získajú nielen potrebné znalosti a zručnosti, ale aj konkrétnu predstavu, ako to v novom odbore funguje. 

„Aj keď mnohí tvrdia, že všetky informácie možno niekde dohľadať, tak niektoré veci, ktoré budeš počuť na prednáškach alebo ich dostaneš ucelene v študijných materiáloch bootcampu, v žiadnych knihách alebo na internete nenájdeš,” uvádza jeden z hlavných dôvodov, prečo ísť programovanie študovať na VŠ či do rekvalifikačného kurzu Lukáš Kotrbatý, študent FEL ČVUT v Prahe a mentor Green Fox Academy. Pri zvažovaní, ktorá forma štúdia je vhodnejšia, je dobré premyslieť si, čo od toho celého očakávaš a aké sú tvoje priority. Od toho sa totiž bude odvíjať mnoho ďalších vecí. 

Mesiace vs. roky

Prvým a rozhodujúcim faktorom môže byť čas. V prípade, že si chceš predĺžiť „bezstarostný” život a po maturite ešte niekoľko rokov študovať, potom je pre teba vysoká škola tým pravým miestom. Zároveň za predpokladu, že ti sedí štýl slovenského školstva. Pokiaľ sa ale chceš postaviť na vlastné nohy čo najskôr, prihlás sa do IT bootcampu. Tam sa z teba stane programátor a dvere do lukratívneho odboru sa ti otvoria už za štyri mesiace. Kým tvoji kamaráti dokončia vysokú školu a budú mať v ruke diplom, ty už budeš možno dávno patriť k seniorným programátorom a mať nielen veľký náskok čo sa týka praxe, ale aj platových podmienok. 

Kým tvoji kamaráti dokončia vysokú školu a budú mať v ruke diplom, ty už budeš možno dávno patriť k seniorným programátorom a mať nielen veľký náskok čo sa týka praxe, ale aj platových podmienok. 

Hĺbka vs. šírka znalostí

Ďalším kritériom môžu byť znalosti, ktoré získaš. „Vysoká škola je určená predovšetkým pre študentov, ktorí chcú mať všeobecný prehľad o odbore alebo pokračovať vo vedeckej činnosti. V prípade, že je motiváciou študenta uplatnenie na trhu práce alebo ho zaujíma len jedna konkrétna činnosť (napr. programovanie alebo sieťové technológie), tak je lepšie vybrať si bootcamp,” hovorí Pavel Beránek, ktorý pôsobí ako lektor na katedre informatiky na univerzite Jana Evangelisty Purkyně v Ústí nad Labem a zároveň ako mentor v Green Fox Academy. 

Podobne to vidí aj Amy Hriadelová, ktorá rovnako pôsobí ako mentorka v GFA a zároveň je študentkou FEL na ČVUT v Prahe. „Na vysokej škole budete mať prednášky z matematiky, fyziky či štatistiky. Učiť sa budete algoritmizáciu, vývoj webových, mobilných a desktopových aplikácií a dôjde možno aj na umelú inteligenciu, pričom veľmi záleží na špecializácii a odbore,” poznamenáva a dodáva: „Ako absolvent vysokej školy získate veľký prehľad a dostatočne dobré znalosti pre akúkoľvek sféru informatiky.”

Avšak, platí tu známe Paretovo pravidlo, že z toho, čo sa naučíte, využijete iba 20%. Zvyšných 80% vynaloženej námahy je zbytočných. Na to naráža aj mentor Lukáš: „Je otázka, ako veľmi všetky študované predmety človek využije. Absolventi vysokej školy sa môžu sami rozhodnúť, ktorej oblasti sa budú venovať. Bootcamp to urobí za teba a vzdelávať ťa bude len v danej oblasti bez nutnosti štúdia ďalšej teórie. Na to, aby sa človek stal junior programátorom, štyri mesiace intenzívneho štúdia stačia.”

Ak teda máš už dopredu ujasnené, čo chceš, potom je práve kvalitný rekvalifikačný kurz pre teba tým pravým. Avšak v oboch prípadoch to chce trpezlivosť a odhodlanie. „Naučiť sa programovať nie je zručnosť, ktorú človek zvládne za pár dní. Sú to stovky hodín práce a učenia, kým učebnú látku študenti pochopia. Následne je potrebné precvičovať to na úlohách či projektoch,” pripomína Amy. 

„Na to, aby sa človek stal junior programátorom, štyri mesiace intenzívneho štúdia stačia.”

Motivácia vs. nezáujem

Či sa ti podarí dosiahnuť svoj cieľ, je iba na tebe. Musíš byť naozaj motivovaný, pretože nikto iný z teba IT-čkára neurobí. Keď zľavíš zo svojich nárokov, môže to byť problém. A práve atmosféra a motivácia sú v obidvoch prostrediach úplne odlišné. „Keď som v roku 2015 nastupoval do prvého ročníka na ČVUT, bolo nás 1300. Na prednášky a cvičenia nás potom chodilo asi 500. Na začiatku štúdia ste na vysokej škole v podstate len číslo v štatistike.,” hovorí zo svojej vlastnej skúsenosti Lukáš a potvrdzuje tak, že číslo odchodov je v tomto prípade vysoké. Naopak v bootcampe platí takmer rovnaké znamienko medzi absolventmi a tými, ktorí prejdú náročným výberovým procesom a nastúpia do kurzu. Len minimum nezvládne záverečné skúšky. 

Individuálny prístup vs. masové publikum

S tým súvisí aj prístup oboch vzdelávacích inštitúcií. „V prvých ročníkoch vysokých škôl, kde študenti často vstupujú do pre nich neznámej oblasti, je ich na hodinách v prednáškovej aule okolo 100 a viac, takže možnosť dostatočne prediskutovať učebnú látku je nízka. Vysokoškolský pedagóg svoje znalosti odovzdáva jednostranne. Tento model by bol podľa mňa pochopiteľný, keby neexistoval internet,” hovorí kriticky Pavel.

„Na nepovinné prednášky často študenti nechodia. Navštevujú až cvičenie, kde sa prakticky trénuje to, čo sa preberalo na prednáškach, kde chýbali, ale aj napriek tomu učebnú látku zvládnu. Avšak cvičenia sú maximálne dve hodiny hodiny týždenne, takže v tomto prípade sa nejedná o príliš intenzívny tréning zručností. Je tak na zváženie, či tento model prednášok nie je zbytočný a nebolo by vhodnejšie nechať teoretické štúdium na doma,” dopĺňa.

Presne touto cestou ide bootcamp. „Študentom dávame materiály na preštudovanie dopredu. Majú za úlohu preštudovať si články a videá a snažiť sa pochopiť čo najviac informácií. Až potom je tzv. material review, kde si spoločne dané materiály prechádzame a všetko ukazujeme na konkrétnych príkladoch. Vysvetľujeme si to a odpovedáme na otázky,” opisuje štúdium v bootcampe mentorka Amy. Ako ďalej dodáva, vďaka tomu je študent na hodinu pripravený. „Po spoločnom opakovaní nasleduje workshop, kedy si témy precvičujeme na príkladoch. Ich náročnosť sa stupňuje tak, aby bol študent schopný zvládnuť základy aj náročnejšie úlohy,” vysvetľuje.

Rozdiel je tiež v počte účastníkov v skupinách. Na cvičeniach na vysokých školách je v triede zhruba 20 študentov, v bootcampe je to päť až sedem ľudí. „Pri workshope sa tak môžem individuálne venovať každému študentovi a pomáhať mu riešiť problémy. Navádzam ho na riešenie, ale na výsledok príde on sám, preto je výuka oveľa efektívnejšia a študenti sa posúvajú dopredu rýchlejšie,” hovorí Amy a dodáva: „Ide najmä o to, aby danému problému porozumeli.” 

Mentori vs. učitelia na vysokých školách

Rozdielny prístup majú nielen inštitúcie, ale tiež ich pracovníci. „V tom je najväčší rozdiel. Na vysokej škole sú študenti na väčšinu vecí sami. Aj napriek tomu, že prednášajúci im dajú možnosť konzultácií, nakoniec je to väčšinou o samoštúdiu,” prehlasuje Lukáš a porovnáva to s bootcampom: „Na druhej strane mentor sa študentov snaží viesť tým správnym smerom. Samozrejme, je to rovnako o samoštúdiu, ale v bezpečnejšom prostredí. Študent vie, že sa má vždy na koho obrátiť. Na vysokej škole mentorov často nahrádzajú spolužiaci, ktorí sú v danom predmete šikovnejší ako ostatní, ale občas sa stane, že takého študenta - mentora jednoducho nenájdete.

Podobne skepticky vidí prístup kolegov ku študentom na univerzite Pavel. „Vysokoškolskí zamestnanci sú z jednej polovice pedagógovia a z druhej vedeckí pracovníci. Z mojej skúsenosti značná časť pedagógov učenie až tak v obľube nemá a berú to ako nutné zlo, ktoré uberá čas ich výskumnej činnosti,” hovorí. Dopĺňa však, že existujú výnimky: „v tomto sú lepšie napríklad pedagogické fakulty, ktoré prešli aspoň didaktikou, pedagogikou a psychológiou a o niečo lepšie rozumejú potrebám študentov a procesu učenia.” Práve rozčarovanie z tohto prístupu priviedlo Pavla do bootcampu, kde sa stal mentorom. „Tu sú totiž predovšetkým tí, ktorých naozaj baví učiť, pomáhať a posúvať ľudí dopredu v ich kariére a živote, čo mi je veľmi blízke,” hovorí. 

Záruka pracovného miesta vs. neistota

Posledná, ale pravdepodobne najdôležitejšia vec, na ktorú musíš myslieť, je uplatnenie sa v odbore. V IT je neustály dopyt po odborníkoch a pracovných ponúk je stále dostatok. Akurát ťa môže nepríjemne prekvapiť to, že veci, ktoré si sa učil, sú už dávno pasé a technológie pokročili. To sa týka najmä vysokých škôl. 

„Najväčšou slabosťou výučby je, že akademického pracovníka motivuje k zlepšeniu a zvyšovaniu svojej kvalifikácie predovšetkým publikácia vedeckých článkov. To znamená, že musí byť úzko zameraným expertom vo svojej oblasti. Vysokoškolský pedagóg sa vzdeláva najmä z noviniek vo vedeckých časopisoch a nie z technologických potrieb trhu,” opisuje učiteľ informatiky Pavel a pokračuje: „Ak niekto túži vymyslieť niečo nové, čo začne využívať celý svet (napríklad nový typ neurónovej siete), potom mu vysokoškolskí odborníci dodajú potrebné materiály a naučia ho proces vedeckého bádania. Z pohľadu aktuálnych trendov a inovácií sa ale jedná o odlišný svet, ako je svet potrieb trhu práce.”

Na vysokých školách tak vznikajú paradoxy. „Súťažia medzi sebou v tom, kto skôr príde na niečo inovatívne pre trh práce,” vysvetľuje lektor z českej univerzity a dodáva: „Mnoho technológií by však malo byť štandardom aj na vysokých školách, a to najmä v IT. Bohužiaľ to tak nie je, pretože pedagógovia nie sú motivovaní k ich zavedeniu.”

Bootcamp na druhú stranu úzko spolupracuje s firmami. „Jeho absolvent má skúsenosti s prácou na konkrétnych projektoch firiem. V jednej časti kurzu sa totiž táto činnosť simuluje,” hovorí Amy a uzatvára: „Ďalšie skúsenosti potom študent naberá priamo vo firme, ktorá ho po úspešnom ukončení programovacieho bootcampu zamestná. „V prípade Green Fox Academy dostanú absolventi garanciu umiestnenia a prácu v novom odbore. Oproti tomu si bakalári alebo inžinieri z vysokých škôl musia nájsť zamestnanie vo vlastnej réžii. 

Pokiaľ stále váhaš, tu nájdeš prehľadné porovnanie a výhody či nevýhody štúdia v bootcampe alebo na vysokej škole. 

Hlavné plusy a mínusy VŠ vs. bootcamp 

BOOTCAMP

✅ sprievodca a radca počas celého štúdia v podobe mentora

✅ pri probléme naznačenie smeru, študent sám príde na riešenie, vďaka čomu si látku lepšie zapamätá

✅ úzka spolupráca s firmami

✅ sledovanie aktuálnych trendov a využívanie najmodernejších technológií

✅ pružná reakcia na požiadavky trhu práce

✅ veľká motivácia všetkých študentov

➖ iba jedna špecilizácia - programátor (so zameraním na frontend, backend či fullstack)

➖ získate základy

‍

VYSOKÁ ŠKOLA

✅  kontakty na budúcich odborníkov rôzneho zamerania spomedzi spolužiakov

✅  spoločenský vysokoškolský život

✅  veľké množstvo špecializácií v rôznych odboroch súvisiacich s IT

➖  chyba vedenie (musíte sa spoliehať na spolužiakov)

➖  ukážka tvojho riešenia prednášajúcim

➖  menšia motivácia študentov po skončení štúdia a s tým súvisiaca vysoká miera odchodov

➖  zaostalosť oproti aktuálnym trendom a zastaralé technológie

➖  ignorácia požiadaviek trhu práce 

PREČÍTAJ SI AJ ĎALŠIE ČLÁNKY: 

Pavel sa vzdal architektúry a za 4 mesiace sa rekvalifikoval do IT sveta

Spoznaj Katarinu, ktorá vedie programátorov na ceste za ich kariérou

Už 20 absolventov bootcampu naštartovalo svoju novú kariéru v Accenture

Dievčatá, nebojte sa programovania, je skvelé, hovorí mentorka Amy

Po absolvovaní kurzu Martin okamžite získal zaujímavú prácu v IT

Markéta dostala miesto junior programátorky hneď po ukončení štúdií 

Najlepšie platené pracovné miesta na Slovensku: IT sektor vedie

-AŠ, VB-