Celé hodiny trávil Pavel Dorničák pri počítači a vytváral 3D projekty budov. Od domu, cez bar s relaxačnou zónou až po knižnicu inšpirovanú slávnym románom Umberta Eca. Lenže nakoniec narazil na problém. „Zistil som, že to nie je o návrhoch, ale o množstve povolení, ktoré musíte vybaviť,” sťažuje sa. To bol dôvod, prečo dal zbohom architektúre a absolvoval rekvalifikačný kurz programovania v Green Fox Academy. Okamžite po jeho dokončení získal prácu ako junior programátor v prestížnej firme Accenture, kde môže naplno ukázať svoju kreativitu.
Pavel po gymnáziu nastúpil na Fakultu stavební v VUT v Brne, kde si vybral odbor Architektúra pozemných stavieb. Štúdium ho bavilo a sem tam si ho spestril. „So spolužiakmi z ročníka sme sa prihlásili do menšej súťaže na interiér baru v Čiernej Hore,” začína rozprávať svoj príbeh a pokračuje: „Chceli sme sa hlavne baviť, preto sme to poňali inak. Navrhli sme tam schody, ktoré slúžili zároveň ako hľadisko ku plátnu, kde sa mohli premietať rôzne kvízy atď. Bola tam aj relaxačná zóna s hojdačkami.” Na tomto nápade sa dnes už len smeje. Vtedy mu to prišlo ako super nápad, teraz už vie, že to bol bláznivé.
Architektonické súťaže ho zaujali natoľko, že keď mal v štvrtom ročníku povinnú prax, rozhodol sa skúsiť šťastie v cudzine v rámci programu Erasmus. „Vybral som si malú firmu v Portugalsku, založenú tromi mladými architektmi, ktorí získali skúsenosti od tých najlepších v odbore. Ich projekty boli predovšetkým súťaže, čo sú podľa mňa tie najzábavnejšie veci,” hovorí Pavel.
V Portugalsku zažil krásne časy. „Hneď prvý večer, čo som sa nasťahoval, ma spolubývajúca pozvala na spoločnú večeru s jej kamarátmi,” pochvaľuje si priateľskú atmosféru a dopĺňa, že aj po pracovnej stránke sa nemohol sťažovať: „V práci som sa veľa učil. Prvé štyri mesiace som pracoval na súťažnom projekte múzea hračiek a knižnice blízko Lisabonu pod vedením hlavného architekta. Celý proces som si vyskúšal sám. Od návrhu až po finálnu prezentáciu. Nakoniec sme v súťaži skončili na štvrtom mieste. „Bol to veľký úspech, ktorý so sebou priniesol aj trochu sklamania, keďže víťazi prvých troch miest získali dobrú finančnú odmenu.
Práve projekt múzea hračiek a knižnice bol naozaj výnimočný. „Snažili sme sa prísť s nevšedným riešením a inšpirovali sme sa románom Meno ruže. „Hlavnou myšlienkou bolo vytvorenie dialektu medzi históriou a súčasnosťou. Na jednej strane bola budova odsadená od kostola, čo vyjadrovalo určitý rešpekt a zároveň vytváralo nový verejný priestor. Na druhej strane vznikli nové priehľady k ďalšiemu významnému bodu, ktorým bol hrad.”
Zahraničné skúsenosti mladého muža nadchli natoľko, že sa o rok neskôr opäť vydal do Európy. Tentokrát si zvolil Anglicko. „Cestoval som za kamarátmi, ktorí tam už pár mesiacov bývali a mali voľnú izbu,” opisuje a pokračuje: „Zo začiatku som si privyrábal tým, že som rozvážal jedlo na bicykli. Nebola to zlá práca. Bola dobre platená a ja som konečne robil niečo pre svoje telo. „Pavel sa nielen viac hýbal, ale začal sa aj zdravšie stravovať. „So spolubývajúcim, ktorý pracoval ako kuchár, sme si veľa varili. Piekli sme si vlastný chlieb, robili sme cesto na pizzu atď. Tiež sme sa zamerali na to, ako správne jesť a cvičiť. Práve zmenu prístupu ku svojmu telu a zdravie si priviezol naspäť do Česka.
Lenže tu sa všetko vrátilo do starých koľají. „Možno som nemal šťastie na firmy, v ktorých som pracoval,” povzdychne si Pavel a vysvetľuje: „Postupom času som zistil, že to nie je ani tak o navrhovaní, ale o vybavovaní papierov na úradoch. Väčšinu času som strávil rysovaním technických výkresov a dohadovaním sa s úradmi. Tvorbu 3D modelov a vizualizácií výsledných domov som robil minimálne, často na ne nezostal čas.”
Keď k tomu pripočítal ešte časovú náročnosť práce, začal o svojej budúcnosti pochybovať. „Robil som viac ako 60 hodín týždenne. Keď som sa vracal z práce o desiatej večer, nebol už čas na varenie ani cvičenie,” sťažuje sa na to, ako sa nedostal k svojmu obľúbenému behu či street workoutu a pokračuje: „Keď to takto trvalo mesiace, usúdil som, že je čas na zmenu.”
Pavel úspešne absolvoval štátnice, ale dokončiť záverečnú prácu sa už do Brna nevrátil. Namiesto toho ho zlákala vidina IT a programovanie. „Veľa som pracoval v 3D programoch a experimentoval s grasshoperom, čo je vlastne grafický programovací jazyk. Naozaj ma to bavilo. Tak som si povedal, že vyskúšam aj klasické kódovanie, či ma vôbec chytí,” uvádza Pavel so slovami, že architektúru si možno raz dokončí v Prahe, aby mal aj titul.
Pavel browsoval po internete a hľadal online rekvalifikačný kurz programovania. Pritom narazil na bootcamp od Green Fox Academy. Ten ho zaujal natoľko, že sa prihlásil a nastúpil do Super intenzívneho kurzu so zameraním na C#. „V projektovej fáze som sa potom zameral na javascript,” upresňuje. Od kurzu mal naozaj veľké očakávania: „Internet je plný výukových materiálov a ja som veril, že by som sa naučil programovať sám, ale trvalo by mi to tak rok. Vďaka bootcampu som to zvládol za štyri mesiace. Navyše som sa mal počas štúdia na koho obrátiť a plusom bolo, že Green Fox Academy garantovala pracovné umiestnenie, čo znelo super a splnili to.”
Po dokončení bootcampu sa Pavlovo hodnotenie nezmenilo. „S istotou môžem povedať, že rekvalifikačný kurz nielen splnil moje očakávania, ale dokonca ich predčil,” pochvaľuje si svoje rozhodnutie a dodáva: „Navyše sme mali v triede super kolektív. V skupine bolo veľa motivovaných ľudí, ktorí tvrdo pracovali, čo ma posúvalo dopredu ešte rýchlejšie.”
„Internet je plný výukových materiálov a ja som veril, že by som sa naučil programovať sám, ale trvalo by mi to tak rok. Vďaka bootcampu som to zvládol za štyri mesiace. Navyše som sa mal počas štúdia na koho obrátiť a plusom bolo, že Green Fox Academy garantovala pracovné umiestnenie, čo znelo super a splnili to.”
Pavel ešte ani nedokončil rekvalifikáciu, už sa o neho bili zamestnávatelia. Ani nie za týždeň mal o svojej budúcnosti jasno. Dohodol sa, že nastúpi do jednej z najprestížnejších firiem v odbore, do spoločnosti Accenture, kde pracuje od marca minulého roku. Spolu s ním na pozície junior programátorov nastúpilo aj niekoľko jeho spolužiakov.
Ak Pavel donedávna vytváral budovy v 3D, teraz skladá jednotlivé časti kódu. S rovnakou starostlivosťou a zároveň s kreativitou. „Baví ma učiť sa nové veci a objavovať všetky možnosti IT. Zatiaľ ale neviem, na čo presne sa chcem zamerať,” premýšľa o svojej budúcnosti a ďalej uvažuje nahlas: „Celkom ma láka game development, kde by som mohol využiť aj svoje znalosti 3D modelovania. Rád by som tiež ešte niekam vycestoval za prácou, aby som spoznal ďalšie nové miesta. „Čo iné čakať od niekoho, kto sa už v detstve najradšej hral s Legom a tvoril nové veci, však? Tvorivý duch sa v ňom proste nezaprie a vo svete kódu má celú škálu možností, ako sa uplatniť.
-AŠ, VB-
Spoznaj naše kurzy junior programátora
Päť rokov pôsobil ako recruiter, kedy zháňal zamestnancov pre svojich klientov. Teraz Ján na vlastnej koži zažíva, čo znamená patriť medzi najžiadanejšie odborníkmi na trhu. Kritický nedostatok programátorov totiž núti HR pracovníkov skúšať najrôznejšie taktiky lovu. "Nad ponukami, čo dostávam, sa bavím," hovorí s úsmevom kedysi sám elitný recruiter.
Zladiť rodinu, prácu a svoje sny je veľakrát nadľudský výkon. Ale ako nám ukázala Jiřina Kopsová, všetko ide, keď sa chce a máte pomoc okolia. „Nikdy by som si neverila, že sa stanem programátorkou,” smeje sa bývalá HR špecialistka. Ale dokázala to! Vďaka kurzu Junior programátora od Green Fox Academy zmenila svoju profesiu a život a inšpirovala množstvo ďalších žien. Jednoducho, na to, aby sa človek „vrátil do školy” a išiel si za svojim cieľom nie je nikdy neskoro. Ten svoj si Jiřina splnila a dnes pracuje ako vývojárka pre platformu ServiceNow v spoločnosti Accenture.
Súkromie je pre nás dôležité, preto môžeš odmietnuť niektoré typy cookies, ktoré nie sú nutné pre fungovanie stránok. Avšak ich zakázaním môžeš negatívne ovplyvniť svoj zážitok z prehliadania tohto webu.
